Vo Zvolene zvony zvonia,
za Zvolenom Branka honia:
honia, honia durným honom
po doline hore Hronom.
„Prečože to, Branko, prečo:
či si im zavinil niečo?“
— „Majú oni do mňa vinu,
ale ja mám do nich inú.
Bulo dobre — ale dávno:
žil na svete Slovák slávno;
oj, žil si on vo slobode,
ako ryba v tichej vode.
Cudzí zbojom na nás padol,
o vlasť našu nás okradol;
došliapal nám naše práva,
zašla rodu nášho sláva.
Idú roky zo sta do sta,
zem cudzinou nám zarostá;
p';
]
pekelná ho krivda bije.
Na oblohe boli spozorované zvláštne úkazy. Náš spravodajca sa rozhodol
zistiť pravdu! Po vyšetrovaní vyšla pravda najavo. Ak sa dlho pozeráte na slnko,
na oblohe sa objaví obrovský smutný muž!
